Strečno. Jeho ruiny stáročia mlčky strážia vchod strečnianskej tiesňavy. Zo 60 metrov vysokého vápencového brala hrad Strečno dlhé roky ochraňoval mýtnu stanicu pri brode cez rieku Váh. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1358, kde sa spomína ako „comitatus castri Strechyn“. Pôvodné osídlenie tohto miesta je však omnoho staršie. Najstaršiu časť hradu tvorí štvorposchodová hranolovitá veža, ku ktorej v 14. až 15. storočí pristavili gotický palác s kaplnkou. V 16. storočí tu vzniklo renesančné predhradie. Posledné rekonštrukčné práce sa uskutočnili v rokoch 1655 až 1657. Za celý čas sa na hrade vystriedalo mnoho majiteľov. Za všetkých spomeňme aspoň Sudivoja z Ostrorohu, Jána Čapeka, Štefana Pongráca, Jána Trnku, Jána Zápoľského, Buriana Svetlovského, bratov Petra a Mikuláša Kostkovcov, rodinu Dersffyovcov, Františka Wesselényiho a Žofiu Bosniakovú. Pretože hrad slúžil ako útočisko nepriateľom habsburského dvora, zbúrali ho ešte v 17. storočí na príkaz panovníka Leopolda I. Odvtedy je v ruinách, ale v troch zrekonštruovaných miestnostiach sú vystavené exponáty Považského múzea v Žiline.